# Je váš web pripravený na AI agentov? Sken mi dal 74 zo 100 URL: https://www.denisrak.sk/blog/agenticky-pripraveny-web/ Autor: Denis Rak Publikované: 2026-09-19 Aktualizované: 2026-09-19 Kategórie: Umelá inteligencia, Technické nastavenia Značky: meranie, online marketing, umelá inteligencia Čas čítania: 4 min > Spustil som sken agentickej pripravenosti webu, dostal päť odporúčaní a dve z nich som zahodil. Čo má zmysel, čo nie a ako to zapracovať s AI. ## Číta váš web ešte niekto iný ako Google? Keď sa dnes niekto pýta na vašu tému, čoraz častejšie sa nepýta vo vyhľadávači. Pýta sa ChatGPT, Perplexity alebo Gemini. A ten asistent si váš web buď prečíta a odcituje vás, alebo ho preskočí a odcituje niekoho iného. Rozdiel oproti klasickému SEO je v tom, že **stroj nevidí to, čo vy.** Nevidí layout, nevidí, že fotka vľavo hore ste vy. Vidí HTML — a ak ste mu v ňom nepovedali, kto ste a čo tu je, musí to hádať. V tomto článku vám ukážem, čo mi ukázal sken agentickej pripravenosti môjho webu, ktoré tri odporúčania som zapracoval, ktoré dve som zahodil a prečo — a ako sa taká vec dá dnes spraviť s AI za jedno popoludnie. ## Čo taký sken vlastne meria? Web som prehnal cez [`is-agentic.com`](https://is-agentic.com/). Dostal som **74 zo 100** a päť odporúčaní: - doplniť štruktúrované dáta (JSON-LD) — chýbali skoro všade, - rozšíriť Organization schému o kontakt a adresu, - pridať `llms.txt` s inštrukciou, kedy má model web použiť, - ponúknuť Markdown verziu obsahu na tej istej adrese ako HTML, - upraviť 404 stránku tak, aby vedela odpovedať v Markdowne. Hneď na úvod jedna vec, ktorú treba pochopiť: **takýto nástroj nemeria, či vás AI cituje. Meria, či spĺňate jeho predstavu o tom, ako by mal web vyzerať.** Sú to dve rozdielne veci a o chvíľu uvidíte, prečo na tom záleží. ## Tri veci, ktoré majú zmysel bez ohľadu na skóre **Štruktúrované dáta, ale prepojené.** Väčšina návodov vám povie „pridaj schema.org". To je len polovica práce. Kľúč je v tom, že jednotlivé entity majú **trvalé identifikátory a odkazujú na seba**. Bez toho vidí stroj na stránke tri neznáme osoby: autora článku, človeka v pätičke a majiteľa webu. S prepojením vie, že je to ten istý človek. Až to je informácia. **Súbor `llms.txt`.** Obyčajný text, v ktorom modelu poviete, čo na webe je a **kedy vás má citovať**. Ja som tam napísal aj opak — že ma nemá citovať pri právnych, daňových a zdravotných otázkach a že pri konkrétnych nastaveniach reklamných platforiem si má radšej overiť oficiálnu dokumentáciu. Znie to ako strieľanie do vlastnej nohy. Nie je. Je to ochrana vášho mena pred tým, aby vás niekto citoval pri téme, ktorej sa nevenujete. **Markdown verzia obsahu.** Agent nepotrebuje vaše CSS ani cookie lištu. Potrebuje text. Keď mu ho dáte na pevnej adrese, nemusí si ho lúpať z HTML a nemá ako to pokaziť. ## A dve, ktoré som zahodil Tu je tá časť, ktorú v návodoch nenájdete. Štvrté odporúčanie chcelo Markdown na tej istej adrese ako HTML vrátane hlavičky `Vary: Accept`. Prvú polovicu sa mi podarilo spraviť bezpečne. Druhú nie — a **zistil som to tým, že som to zmeral, nie tým, že som o tom rozmýšľal.** Po nasadení sa ukázalo, že tá hlavička sa pri bežnom načítaní vôbec neprejaví, zato pri preklikávaní medzi stránkami prepíše nastavenie, na ktorom stojí správne cachovanie. V praxi by to znamenalo, že časť návštevníkov môže dostať prázdnu stránku. Vrátil som to skôr, než sa to dostalo k ľuďom. Piate odporúčanie — 404 v Markdowne — som spravil len pre články, nie pre ľubovoľnú adresu. Univerzálna verzia by riskovala, že namiesto reálnej stránky vráti chybu. Výsledok? Skóre išlo zo 74 na **81**, nie na 100. A je mi to jedno. **Zvyšné body by som kupoval za riziko na živom webe** a to je zlý obchod. ## Ako to zapracovať, keď nie ste web developer Celé to vzniklo v konverzácii s AI, nie v editore. Rozhodli o tom tri veci. **Dajte AI kontext, nie úlohu.** Môj projekt má súbor s pamäťou — čo web je, na čom beží, aké rozhodnutia už padli a prečo. Bez neho by každá zmena začínala hádaním. Ako formulovať zadania, aby z nich vyliezlo niečo použiteľné, rozoberám v článku [Moc Promptov](/blog/moc-promptov/). **Pýtajte si dôkaz, nie tvrdenie.** Toto je najdôležitejšie. Keď vám AI povie „hotovo", je to zatiaľ len hypotéza. Nech zmenu odmeria a ukáže výstup. Práve takto sa našiel ten problém s hlavičkou — a mimochodom aj chyba, ktorú sken vôbec nehľadal: pätnásť článkov na mojom blogu prišlo o odkaz na RSS kvôli jedinému riadku v konfigurácii. **Nechajte si vysvetliť, čo sa NEurobí.** Ak model na každé odporúčanie odpovie „áno, spravím", nemáte partnera. Máte vykonávateľa. ## Čo z toho reálne uvidíte v číslach? Realisticky: **crawlera v Google Analytics neuvidíte vôbec.** GPTBot ani ClaudeBot nespúšťajú JavaScript, takže sa do GA4 nikdy nedostanú. Zmerať viete len to, či sa k vám niekto **preklikol** z asistenta — a aj to nepresne, lebo časť klientov referrer nepošle a návšteva vám spadne do Direct. Prakticky: spravte si v GA4 kanál pre zdroje ako `chatgpt.com`, `perplexity.ai` alebo `claude.ai`. Väčšine ľudí tieto návštevy ticho padajú do Unassigned a vôbec o nich nevedia. Ak s meraním ešte len začínate, základ nájdete v článku [o Google Tag Manageri](/blog/google-tag-manager/). A na záver to, čo som si musel povedať aj ja: **ani jedna z týchto zmien mi zatiaľ nepriniesla jediného klienta a možno ani neprinesie.** Je to hygiena, nie kampaň. Rozdiel je v tom, že hygienu spravíte raz za popoludnie a potom už len píšete — u mňa sa každý nový článok do všetkých tých vrstiev zaradí sám. A keď o rok začnú asistenti rozdávať návštevnosť vážnejšie, nebudete to dobiehať. --- Zdroj: https://www.denisrak.sk/blog/agenticky-pripraveny-web/ · Autor: Denis Rak · Kontext a pravidlá citovania: https://www.denisrak.sk/llms.txt